Fagot, ako sólový nástroj
Fagot v jeho začiatkoch nemohol byť využívaný na sólové účely pre jeho ťažké ovládanie a i pre jeho veľkosť.
Počet dierok bol malý a tým aj tónový rozsah bol obmedzený. Postupné pridávanie dierok zákonite muselo priniesť aj použitie mechaniky, najprv samozrejme jednoduchej. Bolo to potrebné z toho dôvodu, že na priemer hracej trubice a jej dĺžku museli byť otvory natoľko vzdialené, že sa už nedali prstami hráča dosiahnuť, hoci sa vŕtali šikmo, smerom k hráčovej ruke. Je rozšírený názor, že fagot sa vyvinul z basového pomortu. Tieto nástroje boli aj 2,70 cm dlhé a predlžovacie klapky na spodné tóny museli byť čiastočne ovládané nohami. K veľkému zlepšeniu tónu a pohyblivosti pomerov došlo koncom 16. storočia, odkedy začal hráč ovládať dvojplátok( strojček) ústami. Dovtedy bol umiestnený vo vzduchovej komore a hráč sa ho ústami nedotýkal. Dejiny fagotu majú ťažkosti s názvoslovím a preto je obtiažne presne určiť z čoho sa fagot vyvinul, keď dlhú dobu vedľa seba existovali napr.: pomort a basová šalmaj. Zložitosť ovládania pomerov nútila nástrojárov k stavbe lepších nástrojov. V 17. stor. tu boli už dolciany.
Postupom času nástrojári fagot natoľko zdokonalili, že už sa dala na nom zahrať chromatická stupnica a tým sa mohol začať využívať aj sólovo. Jednými z prvých skladateľov, ktorí vo svojich orchestrálnych skladbách využili fagot (v roli basu) boli :Gabrieli a Schutz v druhej polovici 16. storočia. V tej istej dobe hral už v Bruseli na fagote v Philipp Rast vtedajší fagotový virtuóz.
Rozhodujúca doba používania fagota ako sólového nástroja nastala okolo roku 1700. Najvýznamnejší skladateľ pre fagot z tohto obdobia je Antonio Vivaldi. Na rozvoji sólovej hry na fagote má zasluhu i J. Haydn, ktorý hral na fagot. Práce na zdokonalení fagota sa diali aj na podnet R. Wagnera, ktorý v dobe skladateľskej práce na Majstroch pevcoch, býval v Bierbichu a príležitostne sám pracoval v dielni u výrobcu fagotov Heckela.
Nízke tóny fagota znejú basovo, vysoké trochu stiesnene. Jeho stredná, tenorová poloha má však neobyčajný dar. Zvuk v tejto polohe pripomína violončelo, ale aj najtvárnejší hudobný nástroj – ľudský hlas. Hoci je zo všetkých orchestrálnych nástrojov najmenej známy, má svojich kritikov, ale aj zástancov. Jeden píše, že fagot je šašo orchestra a druhý v časopise Times píše, že fagot je gentlemanom orchestra, má zvláštny pôvab, akési spojenie pružnej čulosti a dôstojnej vážnosti. Schopnosť zachytiť melanchóliu, radosť, žart, ale i tajomnosť a smútok. Od ktorého iného nástroja môžeme toto všetko žiadať? Taká je mnohostrannosť fagota, ukazujúca neobyčajnú citlivosť, ktorej zneužívali orchestrační šaškovia, ktorá ho urobila drahým, ako charakterného gentlemana. Aj veľkí majstri ako Mozart a Beethoven prejavili k nemu zvrchovanú úctu.. Nie je to teda len ,,starý bručoun“, ktorého si každý predstaví, keď sa povie -fagot. Je na škodu, keď tento nástroj nedostáva viac možností koncertovať s orchestrom. A keď ju dostane, žiada sa od neho iba ten istý repertoár. Mozartov koncert , ktorý Mozart napísal pre fagotového amatéra slobodného pána Thadeáša von Dürnitz ešte pre štvor klapkový fagot. Webrov koncert a prakticky dosť. Sú už predsa aj nové geniálne kompozície, kde by sa fagot mohol uviesť doposiaľ v neslýchaných výrazových polohách, kedy každý hráč musí riešiť zložité výrazové problémy, ktoré sú limitované aj jeho nástrojom. Niekedy sa mu musí prispôsobiť ale nekapitulovať. Každý tón sa dá iba raz realizovať, nedá sa opraviť, keď už odznel. Sólista sa vždy snaží o to, aby sa stal dobrým sprostredkovateľom medzi skladateľom a poslucháčom.
U nás je tradícia sólo výstupov s orchestrom a nahrávok slovenských fagotistov krátka. Prakticky sa začala až vyštudovaním prvých hráčov na tento nástroj. Mená sólistov :Jozef Martinkovič, Peter Hanzel, Stanislav Bicák, Roman Mešina, Ján Mazán, František Machats
Najznámejšie skladby z baroka: Antonio Vivaldi-viac ako 20 koncertov / asi 38 /
G. PH. Teleman : Sonáty pre fagot
G. F. Händel : Sonáta g-mol
J. F. Fasch : Sonáta C – dur
J. S. Bach : Sonáty G a D dur
Od Mozarta a neskôr : Wolfgang Amadeus Mozart – Koncert pre fagot B-dur
Carl Maria von Weber – Koncert pre fagot F - dur
Camile Saint – Saens – Sonáta pre fagot a klavír
JohannBaptist Vanhal – Concerto C – dur
J.A. Koželuh – Koncert pre fagot a orchester C – dur
Jiří Pauer – Koncert pre fagot a orchester
Nepomuk Hummel – Koncert pre fagot a orchester F – dur
Menej hrané diela : Va�?hal - Koncert pre dva fagoty
Isang Yun - Monológ
Paganini - Duet pre husle a fagot
To nie sú všetky skladby pre fagot. Literatúra pre fagot je už taká rozsiahla, že nie je možné uviesť celú. Od dobe Mozarta začali skladatelia fagot intenzívne využívať na hranie orchestrálnych sól. Fagot v tej dobe sa stal po technickej stránke pohyblivý a farebnosť jeho tónu vyhovovala predstavám pre rôznorodé efekty z prírody, lyrické a hlavne groteskné. Fagotu dal veľký priestor vo svojich symfóniach i L.van Beethoven. Tu sa už jedná o veľmi náročné ochestrálne sóla, kde už musí hráč na fagot ukázať svoje majstrovstvo v plnom svetle.
Medzi najťažšie orchestrálne sóla z obdobia romantizmu a 20.storočia sú v dielach:
P.I. Čajkovského - symfónie, balety
M. Ravel - Bolero
N. R. Korsakov - Šeherezáda
Igor Stravinský - Svätenie jari
C. Orff - Carmina burana
B. Smetana - Predaná nevesta