O fagote napísali - citácie

Spomínané citácie pochádzajú z knihy ,,The Bassoon, its origin and evolution, Proc. Royal Music Associacion, London, 1939-1940 od Lyndessaya Grahama Langwilla (1897-1983).
    Podľa úvodu k Hinrichsenovému Yearbooku, (str. IV.) bol to znalec v účtovníctve.    Od detstva sa vážne zaujímal o fagot a kontrafagot. Stal sa vynikajúcim hráčom, ale aj bádateľom týchto nástrojov. Preložil Heckelovu knihu Das Fagott a prebádal ostatnú európsku literatúru. Vydal obsiahlú syntetickú prácu ,,The Bassoon and Contrabassoon“, popisujúcu pramenný materiál o histórii nástroja. Participoval na lexikóne ,,Grove´s Dictionary of Music“ podrobným heslom o nástrojoch. Zbieral katalógy a fotografie z celého sveta a zostavil index asi 2 500 výrobcov dychových nástrojov (aj plechových). Prispieval do rôznych odborných časopisov a vytvoril monografiu o fagote. Bol jedným z mála fagotistov, ktorí celý svoj život zasvätili štúdiu a zbieraniu všetkých dostupných informácií o fagote a kontrafagote.

J. Ch. Koch (1802): podľa neho fagot, ako nástroj najvystižnejšie charakterizuje pojem „nežný,... preto ho niektorí nazývajú tiež nástrojom lásky“.

Johann Mattheson (1681 – 1764):  hovorí o „pyšnom“ fagote.

André E. M. Grétry (1741 – 1813) píše vo svojich memoároch ,, la basson est lugubre et doit etre employé dans le pathétique... (fagot je smutný a má sa používať na vyjadrenie žiaľu).

Francois Devienne v roku 1748 pripisuje fagotovej hre  ,, le caractére tendre, melancoli-que, religieux” (nežný, melancholický, velebný charakter).

Hoci je zo všetkých orchestrálnych nástrojov najmenej známy má svojich kritikov, ale aj zástancov.

Ebenezer Prout napísal, fagot je „šašo (clown) orchestra“, ale iný neznámy kritik v časopise Times roku 1925 píše na obranu nástroja, že fagot je „gentlemanom orchestra, má zvláštny pôvab, akési spojenie pružnej čulosti a dôstojnej vážnosti. Má schopnosť zachytiť melanchóliu, radosť, žart, ale i tajomnosť a smútok. Od ktorého iného nástroja môžeme toto všetko žiadať? Takú mnohostrannosť fagota, ukazujúcu neobyčajnú citlivosť, ktorú zneužívali ,,orchestrálni šaškovia“, a ktorá ho urobila vzácnym, ako charakterného gentlemana.

Veľkí majstri, najmä Mozart a Beethoven k nemu prejavili zvrchovanú úctu.“