Školstvo

O používaní fagota v inštrumentálnej hudbe na území dnešného Slovenska sa dozvedáme z archívov aj to len útržkovite. Vo väčšine prípadov sa nepriaznou okolnosti tieto správy nezachovali, alebo zatiaľ ich nebolo možné z rôznych príčin preskúmať.

Prvé dôkazy o tom, že sa fagot na školách vyučoval pochádzajú z obdobia zakladania protestantských škôl. Hudba mala vo vyučovacom pláne význačne postavenie, hlavný dôraz sa kládol na praktické pestovanie hudby. A tak sa žiaci cvičili v nástrojovej hre.

Bola vydaná i Škola hry pre všetky nástroje, Magdeburským kantorom Martinom Agricola v roku 1528.Založenie týchto škôl malo veľký význam pre rozmach hudobnej kultúry. Školy mali vysokú úrove�?. Študovali tu žiaci aj z iných krajín. Vysoká úrove�? bola pýchou miest, v ktorých sa školy nachádzali. Vydržovateľom školy veľmi záležalo na dobrej úrovni a na tom, aby ju viedli vzdelaní pedagógovia Preto povolávali spravidla odchovancov slávnych nemeckých univerzít, aby na nich vyučovali.

Evanjelická cirkev nevylučovala hranie na hudobných nástrojoch počas služieb Božích. V kostoloch hrali orchestre v ktorých vypomáhali svojou hrou aj laici z radov veriacich. Boli to samoukovia, ktorí získavali zručnosti praxou alebo, pokiaľ im to majetkové pomery dovoľovali, mali súkromného učiteľa. Ako sa dostal fagot na naše územie presne nevieme, ale najpravdepodobnejšie ho doviezli učitelia, ktorí boli povolávaní z iných krajín.

V roku 1606 zakladajú evanjelici v Bratislave školu, ktorá dosahovala vysokú úroveſ. Od roku 1619 sa konali evanjelické služby Božie v dóme sv. Martina. Na tejto škole pôsobili niekoľkí významní hudobníci. V rokoch 1638 až 1651 pôsobil na tejto škole ako kantor Jacob Sebald Ludwig. Pravdepodobne pri jeho odchode bol spísaný inventár z roku 1651. Tento inventár obsahuje okrem iných hudobných nástrojov fagot a kvartfagot. Podľa toho sa dá usúdiť, že sa v tej dobe na fagote už v Bratislave nie len hralo ale aj vyučovalo.

Vysokú úroveſ vo výchove muzikantov dosahovali aj iné školy napr.: Banskobystriská a Žilinská .

Po intenzívnom hudobnom živote čias reformácie i protireformácie nastáva akýsi útlm v inštrumentálnej hudbe. Ale aj tak nachádzame dôkazy o tom, že fagot našom území existuje. Bol obsadený v slávnostnom pochode Civitatis Neosoliensis Marš pre 2 klarinety, 2 lesné rohy a 2 fagoty od Antona J. Hiraya z Banskej Bystrice. Hiray ho zložil k slávnostnému príchodu uhorského palatína do Banskej Bystrice 27. júla 1798. Aj v archíve piaristov v Trenčíne sú diela, kde je fagot obsadený. Tak isto sa z archívov dozvedáme, že fagot patril do základného inštrumentára orchestrov.

V tomto čase už mohli byť prinášané fagoty z Čiech. Pretože asi v roku 1750 bola v Krasliciach založená továreſ na hudobné nástroje. Najskôr však začali vyrábať ústne harmoniky a potom postupne všetky hudobné nástroje. V roku 1865 bola v Krasliciach založená škola zameraná na hudbu, hudobné nástroje a ich výrobu. V roku 1885 vydáva v Nemecku Július Weisenborn Praktickú školu hry na fagot, ktorá sa dodnes používa aj u nás. Toto malo veľký vplyv na možnosti hry fagota aj na Slovensku. V Krasliciach vyrástlo toľko nástrojárov, že zásobili všetky orchestre v kostoloch a určite aj na šľachtických dvoroch viacerými kusmi fagotov. Napr.: v Bánovciach nad Bebr. (kde bola tiež šľachtická škola na vysokej úrovni) boli ešte v roku 1968 podľa pamätníkov dva fagoty, ktoré vylákali priekupníci. V továrni na hudobné nástroje sa vyrábali súčiastky, ktoré kupovali majstri , dopracovali a skladali fagoty. Preto bolo v Krasliciach toľko výrobcov. ( Medzi dvoma vojnami ich bolo už 59.) Na niektorých značkách sa dodnes hrá . Napr. Ant. Köhlert, Žalud, Vincenz Püchner atď.

Na území Slovenska v tých časoch neexistovalo čisto hudobné školstvo, ktoré by vychovávalo hudobníkov . Za hudobným vzdelaním sa chodilo do iných krajín, ale aj cez tieto problémy, hudobný život na Slovensku existoval. V 18. a 19. stor. je celkom isté, že fagot bol používaný okrem chrámovej hudby aj v zámockých orchestroch, hlavne v Bratislave a okolí.

Začiatok hudobného školstva na Slovensku sa datuje na rok 1919, založením Hudobno – dramatickej akadémie v Bratislave. Prvé ovocie z pohľadu fagotistu prináša táto škola až v roku 1931 v podobe absolventa v hre na fagot Václava Součka. Potom každý rok aj po premenovaní na Štátne konzervatórium, neskôr na Konzervatórium absolvuje jeden žiak v hre na fagot. Bolo to stále málo na pokrytie potrieb orchestrov na Slovensku. Do orchestrov prichádzajú fagotisti z iných krajín, hlavne z Čiech. Ani pri zakladaní fagotovej triedy to nebolo jednoduché. Aby sa mohlo začať vyučovať, musel byť povolaný pedagóg z Viedne V.Suchý. Až ním sa začínajú písať dejiny vyučovania hry na fagot. Vychoval radu skvelých hráčov, ktorý po ſom prevzali fagotovú triedu. Jeden z tých, ktorí sa najviac zaslúžili o výchovu fagotistov bol jeho žiak Alfréd Lang. Jeho metódy výučby sa dodnes aplikujú. Výrazne prispel do archívu notového materiálu, potrebného pri výučbe, pretože na Slovensku ešte nebola tradícia vyučovania fagotu a tým aj slabý archív.

Po Alfrédovi Langovi preberá vyučovanie fagotistov jeho žiak Ján Martanovič. Taktiež vychoval radu výborných fagotistov, ktorí zaplnili slovenské orchestre. Niektorí účinkujú v orchestroch v zahraničí alebo sa venujú pedagogickej činnosti. Po Jánovi Martanovičovi, ktorý prešiel vyučovať fagot na VŠMU, preberá triedu Antoni Sawicz , neskôr odchádza do zahraničia a triedu fagotistov preberajú Ivan Paulička a Peter Hanzel. Po nich prichádza Práger, Ivan Pristaš, Marián Hlavačka a súčasnej dobe vyučuje hru na fagot Jozef Rotter.



V roku1949 vzniká v Bratislave VŠMU.

Pedagógovia hry na fagote :   Vieroslav Matušík

                                                    Ján Martanovič

                                                     Roman Mešina

Najviac sa zaslúžil o rozkvet hry na VŠMU jej dlhoročný pedagóg Ján Martanovič. Za jeho účinkovania prakticky vzniká silná fagotová trieda zo všetkými atribútmi, ktoré takáto trieda musí mať. Postaral sa o archív, o kvalitné nástroje, ktoré boli nutné nato, aby žiaci mohli podať aj adekvátny umelecký výkon. Vychoval viac absolventov, ktorí zaplnili slovenské orchestre a niektorí svojím výkonom šíria dobré meno jeho fagotovej triedy. Jeho žiaci sú napr.: riaditeľ Konzervatória v Žiline Oravec alebo Ján Mazán pedagóg hry na fagote tiež v Žiline. Ivan Paulička –SOSR, Vladimír Klein - filhar. Košice. Šagát SF. Peter Hanzel . atď..... Po Jánovi Martanovičovi, ktorý odchádza na AU do B.Bystrice vyučovať hru na fagot, v roku 2005 preberá fagotovu triedu jeho žiak Roman Mešina.



V roku 1960 - 61 vznikajú konzervatória v Košiciach a v Žiline.



Košice : prvý pedagóg je dodnes Róbert Krajčo, absol. Bratisl. Konzervatória a JAMU.

Prvý absolventi hry na fagote –Ivan Paulička, absol. aj VŠMU, Vladislav Klein, absl. aj VŠMU, Štefan Petráš





Žilina- prvý pedagóg Krajči, -Jozef Kollár, Šalaga, Ďurana, Milan Oravec, Ján Mazán



Po revolučnom roku 1989 vznikajú konzervatória v Banskej Bystrici – prvý ped. Miroslav Masár

Taktiež vzniká v B.Bystrici Akadémia umenia, kde sa začala vyučovať hra na fagote, Prvý ped. sa stal Ján Martanovič.



Vyučovanie hry na ZUŠ.

Je potešiteľné, že tak krátkej dobe vyučovania hry na fagote sa predsa len objavujú aj fagotisti detskom veku. Pravdepodobne prvý významný žiak(Roman Mešina) sa objavuje okolo roku 1980 v ZUŠ v Bánovciach nad Bebravou. Jeho úspechy : štyri roky víťaz vtedajšej súťaže Melódie priateľstva, kde súťažili všetky dychové nástroje spolu. Súťaže ZUŠ bývali každé 4 roky- 2 víťazstva. Koncertoval v Prahe za žiakov zo Slovenska a Sofii na medzinárodnej prehliadke za žiakov Československa. Jeho prvý ped. bol jeho otec Ján, absl. Bratislavského konzervatória. Dnes je členom orchestra SF a absolvent VŠMU. Neskôr sa objavuje dievča fagotistka, Adriana Vessová. Jej úspechy sú tiež vynikajúce. Dnes je absl. VŠMU.